Atletická tradícia môže pokračovať vďaka deťom

Keď v roku 1940 dostával štadión ŠK Žilina svoju novú podobu, na čiastku tri milióny korún sa vtedy okrem mesta či štátu zozbierali aj miestne podniky a viac ako dvadsať jednotlivcov. V knihe 95 rokov atletiky na to autor Juraj Straka spomína slovami Vojtka Závodského: „So stavbou štadióna začali sme v apríli roku 1940. Vtedy sme mali v pokladni klubu celkom 269 Ks na hotovosti a náš dlh činil 28.000 Ks. Prišiel však dar Legiobanky v sume 50.000 Ks a dostali sme viac chuti do práce. S pomocou členstva dali sme sa do roboty. Takto sme začínali dielo, ktoré dnes reprezentuje hodnotu cca 3 mil. Ks.

 

V Žiline postupne vyrastali rôzne športové stánky, v ktorých rozličné kluby nachádzali svoje zázemie. Nie všetko sa však hýbalo dopredu. Po zlatých obdobiach žilinskej atletiky prišiel úpadok a kráľovná športu sa v meste pod Dubňom stala živoriacim bezdomovcom.

 

Obnoviť jej zašlú slávu sa momentálne pokúša viacero klubov, medzi ktoré patrí aj Atletická Akadémia Žilina (AKAZA).

 

Atletika ako výborný základ

Atletickú akadémiu má pod palcom Karol Haas. Mladý športovec, vyštudovaný kondičný tréner a tréner atletiky, počas svojho aktívneho športového obdobia inklinoval skôr k americkému futbalu. Bývalý hráč žilinských Warriors však tvrdí, že atletika mu do tohto kolektívneho športu dala výborný základ: „Nikdy som nebol v žiadnom atletickom oddiele. Ale na základnej škole nás učiteľka viedla k atletike, chodili sme na súťaže, postupovali sme do krajských kôl. Neskôr som mal atletiku ako doplnok k americkému futbalu, v ktorom som zastával šprintérsku pozíciu.“

 

Po vysokej škole, na ktorej študoval telesnú výchovu a trénerstvo, si spoločne s ďalšími trénermi čoraz viac začali uvedomovať, že atletika je v Žiline v zlom stave. „Žilina má, rovnako ako Banská Bystrica, silnú atletickú tradíciu. Tam to však funguje úplne inak, skoro pri každej základnej škole je tartan. Tu je zázemie takmer nulové. Povedali sme si, že s tým treba niečo urobiť a založili sme Atletickú akadémiu.“

 

Klub v týchto dňoch oslavuje druhé narodeniny. Pätica trénerov sa venuje najmä deťom, v akadémii ich je momentálne 60 vo veku 4-12 rokov. „Začínali sme s pätnástimi deťmi a vybudovali sme si už tri kategórie,“ objasňuje Haas.

 

Hoci sa o dnešnej mládeži hovorí, že je menej športovo zdatná, on s týmto tvrdením nesúhlasí: „Práve naopak. Myslím si, že decká sa chcú hýbať, akurát im treba poskytnúť zázemie. Je veľa šikovných detí. Veľa však závisí aj od rodičov. Keď svoje dieťa odmala vedú k športu, má základ, je pohybovo zdatné. Rodič by mal byť dieťaťu vzorom, rovnako neskôr aj tréneri či učitelia. Tí, čo s deťmi pracujú, by mali ísť príkladom.“

 

Hoci AKAZA je na atletickej scéne ešte len dva roky, jej najstarší atléti ako Dominika Švaňová, Matúš Turčaan, Peter Ďuroška, Nina Čanecká, Lara Piková, Eliáš Pika, Eliška Kozáčková, Linda Vyletelová či Zuzka Sadláková majú na svojom konte už niekoľko prvenstiev či postupov medzi najlepších rovesníkov v krajine.

 

Tréneri Atletickej akadémie sa snažia svojich zverencov rozvíjať všestranne. Tréningy teda nie sú len o atletike, ale aj o detskej joge či rôznych tímových súťažiach. Rovnako na súťažiach sa športovci z akadémie zúčastňujú všetkých disciplín. Medzi ich najobľúbenejšie patrí beh cez prekážky, štafeta či hod vortexom.

 

Chýba atletické zázemie pri školách

Rovnako, ako mladí športovci, aj ich tréneri sú draví a snažia sa stále posúvať vpred. Ako prvý klub z okolia sa zapojili do projektu Detská atletika, ktorého cieľom je venovať sa deťom vo veku 5 až 12 rokov a systematicky rozvíjať ich pohybové schopnosti.

 

Atletická akadémia funguje na Základnej škole Martinská. „V škole sú dve telocvične, hneď, ako sa oteplí, však trénujeme vonku. Hoci zázemie nie je najlepšie, vidno, že Martinská žije športom. Má športové triedy, o športovú prípravu sa starajú rôzni tréneri. Táto škola robí pre šport veľa, spája rôzne kluby a zároveň ukazuje, že sa to dá,“ myslí si Haas.

 

Podľa jeho mienky by Žilina potrebovala viac škôl, ktoré by nasledovali príklad ZŠ Martinská. Problémom je však chýbajúce zázemie pri základných školách, ktoré bráni väčšiemu rozmachu atletiky medzi deťmi.

 

„Kluby, ktoré v Žiline pôsobia, sa snažia s týmito vecami niečo urobiť. Bez kvalitného zázemia, bez ihrísk pri školách, na ktorých budú môcť deti športovať, to však nepôjde,“ vraví mladý tréner, ktorý sa v novembrových voľbách uchádzal o poslanecký mandát v žilinskom mestskom zastupiteľstve.

 

„Rozhodol som sa kandidovať práve kvôli atletike. Vadí mi stav športu v Žiline. Už na strednej škole som spolu s kamarátmi robil projekty, aby sme zohnali peniaze na obnovu ihrísk. Trošku sme dali dokopy Hlinskú, potom sme sa presunuli na Varšavskú. Tam to už však akosi nevyšlo podľa predstáv. V športovej infraštruktúre sa teda pohybujem už dlhšie, vidím, v akom stave sú ihriská a hnevá ma, že od obdobia, keď som mal 18 rokov, sa nič nezmenilo.“

 

Pokračovať v silnom odkaze

Hoci na poslaneckú stoličku nezasadol, verí, že s novým vedením mesta sa situácia zmení k lepšiemu. Postupné budovanie ihrísk a Atletickej akadémie sú ciele, za ktorými mieri.

„Chceme, aby v akadémii neboli deti len do dvanástich rokov, ale aby to vydržalo až do juniorov či seniorov. Zároveň chceme dávať atletike moderný šmrnc. Nielen vzhľadovo, ale aj čo sa týka tréningového procesu. Veď stále sa všetko mení.“

 

Vytvorenie širokej základne by malo vyústiť do ďalšieho kroku, ktorým by bolo vybudovanie atletického stánku v Žiline. Aby atletika opäť našla pod Dubňom svoj domov. „Ak chceme ísť do hĺbky, centrálny štadión by bol ďalšou fázou. Aby to nebolo len o deťoch, ale aby tu dokázali úspešne fungovať aj dospelí atléti. V 80-tych rokoch tu mali špičkové centrum, špeciálny povrch v hale, rehabilitačné centrum, posilňovne, kancelárie.

 

V Žiline v 20. storočí pôsobili iniciatívni ľudia, ktorí nám dali základ a my sme naň akoby zabudli. Myslím, že je dôležité v tejto tradícii pokračovať. Nielen robiť oslavy a žiť z minulosti, ale obnoviť to dobré, uskutočniť ďalšiu fázu. Máme tu silné mená, ktoré nás reprezentovali v rámci Slovenska aj Československa. Poďme pokračovať v ich odkaze,“ dodáva Haas.

 

Chcel by som sa poďakovať všetkým trénerom v akadémii za ich super prácu, ktorú robia, bez nich by akadémia nebola tam kde je teraz.

Tréneri Atletickej akadémie Žilina

Karol Haas – Kondičný tréner 5. stupňa a tréner atletiky 2. stupňa

Peter Tichý ml. – Tréner atletiky 4. stupňa

Dávid Kurej – Kondičný tréner 5. stupňa a hokejový tréner

Ivana Dibdáková – Kondičná trénerka 1. stupňa

Anet Tichá – Trénerka detskej atletiky

Mirka Sedláková – Trénerka detskej atletiky a inštruktora jogy

Autor: Dominika Marináková

zdroj: MY Žilina

https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/buducnostou-atletickej-akademie-je-vytvorit-komunitu-ktora-sa-bude-navzajom-podporovat/7948/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *